How to LOSE - Ako sme si v reštike objednali plnenú placku a ...

Nech vám v týchto priestoroch prinesú na stôl čokoľvek ste si objednali, buď je toho málo, alebo je to fuj. Po otázke „Čo to bude?“, obsluha pevne verí tomu, že sa trafíte objednávkou do toho, čo práve náhodou majú k dispozícii. Zažil som situáciu, kedy sa ma čašník spýtal, či si dám aj nejakú omáčku k jedlu. Rozhovor znel takto:„Iste, poprosím vás tatársku omáčku“„Nooo, ale teraz nemáme.“„Jaaaj, tak teda kečup.“„Nooo, ale ani ten momentálne nemáme!“„Aha, a čo teda máte?“„Myslím, že by sme mohli mať nejakú majolku“Verte či nie, ale poslal som ho tam, kam mi slnko nesvieti. Ešte stále s otázkou v hlave, načo sa ma to vlastne pýtal, som zjedol svoju porciu len veľmi ťažko identifikovateľného mäsa a opekaných zemiakov. Nezáleží im na tom, či sa zákazník vráti! (jedného pekného dňa založím stranu za zbúranie takýchto priestorov)Ďalej sú reštiky, ktoré sú takzvane v pohode. Vynikajúco navaria, ale je toho dosť málo. (aspoň pre normálne sa stravujúceho občana) Chyba je v tom, koľko si za takúto porciu zapýtajú. Niekedy je to doslova prehnané. Ale varia dobre.Konečne sa dostávame k môjmu najoblúbenejšiemu typu reštaurácií.TOP reštiky, áno, také meno im môžeme dať. Nieže by boli z Topoľčian (bože chráň), ale je to The best výkrmné zariadenie. Možno to viac ľuďom nič nepovie, keď sa spomenie „Teniska“, alebo inak „Kurty“. Viem nie ste blbí! Tieto predmety poznáte. Ale toto sú názvy pre reštauráciu, ktorú sme vždy veľmi radi navštívili. Nebudem sa tajiť tým, že niekedy viac krát do týždňa. Pohodlné priestory, v lete terasa, nádherné vône, ktoré vás privítajú. To treba zažiť. A to je iba začiatok toho najlepšieho...Výber jedál je krásne pestrý. Každý si vyberie. Dokonca aj ľudia, ktorým podľa mňa jedlo zvädne skôr, ako ho stihnú zjesť. (vegetariáni) My sme vždy mali vopred premyslené, čo si objednáme. Poznali sme menu odpredu, odzadu a vlastne zo všetkých strán. Občas sme experimentovali a objednávali si novinky.(nikdy sme sa nesklamali)V podstate je jedno, čo si objednáte v „Teniske“. Vždy vám prinesú vynikajúco pripravené krmivo.Ak ste v „Teniske“ prvý krát, upozorňujem vás, navštívte pred tým vášho srdciara. Pri pohľade na veľkosť porcie, ktorá práve smeruje pod váš nos sa môže stať, že chytíte infarkt. Ja som si prvý krát myslel, že celú objednávku pre 6 ľudí zrazili na jeden tanier. Mýlil som sa! Bola iba pre mňa.Pre upresnenie veľkosti porcie:Som názoru, že ak si dáte čokoľvek kuracie, môžete si byť istý, že to pripravia z jedného celého kurčaťa.Pamätám si zdesený výkrik známeho, keď mu priniesli hranolky na osobitnom tanieri: „Veď menšie balenia predávajú v obchodoch!“.Mal pravdu. Viac krát som sa sám seba pýtal, kde sakra berú toľko zemiakov.Myslím, že toto by ako opis TOP reštiky stačilo.Vždy sme do „Tenisky“ brávali aj nových ľudí.Jedného dňa, okolo obeda sme sa rozhodli zájsť na naše obľúbené miesto.Vzali sme aj dve kamarátky, ktoré chceli zažiť to, o čom sme im vždy s radosťou rozprávali.Už objednávanie bolo vcelku zábavné. Samé otázky typu: „Čo je v tomto a čo je v tamtom, a je tam toto? a je tam tamto?“ Prežili sme!Baby si nakoniec vybrali špecialitku - plnenú placku.Vždy sme si ju s obľubou dali – je fantastická.Na stole zatial iba nápoje a cigarety. Po niekoľkých minútach čakania to prišlo.Priniesli nám jedlo a sranda spojená s utrpením mala zelenú.„To čo je?!?! To prečo je také veľké?!?! To ma akože kto zjesť?!?!Len ťažko sa nám s Yogim predýchavali tieto slová. Ale čo už, veď to snáď skončilo. Poznáte aj vy ten pocit, keď si niečo nahovárate, ale tušíte, že to tak vôbec nieje? Mali sme pravdu. Naozaj iba chvíľka ticha a prišlo niečo, čo sa dá opísať iba slovami masaker a tornádo.„To akože čo mi dali do vnútra? Ved mi nepovedali, že to tam bude!“„Čo sa ti nepáči?“ – znela naša otázka„Ja tam mám hríby“ „No a ???“„Ale ja hríby neznášam!“„Tak si ich daj na bok a už neremcaj!“No, opäť iba moment ticha pred ďalšou prílivovou vlnou.„Jéééžiš, tu je aj paprika...“Nešlahlo by vás? Nech bolo tých vecí v placke 9 či 10, každá jedna bola takýmto štýlom okomentovaná. Asi po 15 minútach bola zrazu z plnenej placky, placka úplne vydlabaná a všetko viselo cez okraj taniera. Vrcholom toho obeda nebolo iba toto vymŕvanie, ale veta, ktorá sa spolu s predchádzajúcimi zapisuje do HTL.Po šiestich odkrojených kúskoch placky sa zvalil príbor na tanier so slovami:„Fuuuj, som plná, ja už ďalej nemôžem!“Aj keď nechápem ako, ale napriek tomu naše nože zostali pokojné...